Keď urobíte niečo viac...

Je to možno trochu sebavedomé, ale počas nekonečného pobytu na základnej škole sa mi vždy zdalo, že mám voči ostatným trochu navrch. Samozrejme, nikto nie je dokonalý, ja som často zaostával v telesnej výchove. Bol to pre mňa dosť nepochopiteľný a nezmyselný predmet. Nie len preto, že sa mi na týchto hodinách nedarilo, ale aj preto, že na dedinskej základke sme nemali ani len telocvičňu. Dokonca sme nemali ani poriadne upravené ihrisko, iba kus trávy lemovaný asfaltovým chodníkom. Najmä pre tieto katastrofálne, v zime neprekonateľné, podmienky som považoval telesnú výchovu za stratený čas. V chladných mesiacoch sme hodiny trávili v tzv. počítačovej miestnosti, ak by sme mohli vôbec miestnosť s desiatimi prastarými počítačmi a pomalým internetom, nazvať počítačovou. Trochu som odbočil od témy, ale chcel som len naznačiť, že po fyzickej stránke som nevynikal, avšak po rozumovej stránke som mal vždy na viac, Nechcem uraziť mojich bývalých spolužiakov, ale spomínam si na jednu hodinu niekedy v štvrtom, možno treťom ročníku. Preberali sme vybrané slová a mali sme vymyslieť jednu až dve vety, v ktorých by bolo použitých približne 15 vybraných slov. Moji kolegovia – „ťažkí inteligenti“ si síce trápili hlavičky, ale vetu, kde by boli zakomponované viac ako 2 potrebné slová, vymyslieť nemohli. Dúfam, že tento článok nikdy nebudú čítať, ale domnievam sa, že nie, pretože prečítať takýto dlhý súvislý text je umenie. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, pretože z našej, zrejme trochu „sedliackej“ základnej školy vychádzajú aj inteligentní a nadaní ľudia. Tí sa však strácajú medzi hŕbou neotesaných hulvátov s rozhľadom, ktorý končí v miestnom pohostinstve. Zdá sa to smiešne, ale mnohí vedia, že ide o fakt, ktorý pozorujeme nie len v malých obciach.

Keď som začal chodiť na stavebnú priemyslovku do Nitry, cítil som sa oproti iným malý a málo inteligentný. Bolo ťažké počúvať, ako tamten má rád rysovanie, tamten sa rád učí, ten vie zasa dobre kresliť... S odstupom niekoľkých týždňov sa ukázalo, že išlo o povedačky starej matere. Ten, čo tak rád rysuje, bol o niekoľko stupňov horší odo mňa, ba dokonca až podpriemerný, Po ďalšom čase sa vykryštalizovalo, kto je skutočný macher, kto je hrdina len slovami, kto je „pozadu“ a kto je nadaný na iné veci, ako zahŕňa náš odbor. Akokoľvek, zdá sa mi, že som sa zbytočne plašil nového prostredia, i keď rozhľad a inteligencia kolegov zo strednej sa s kamarátmi zo základky nedá porovnávať. Predsa len je vidno, že ide o výber „tých lepších,“ i keď sám uznávam, že priemyslovky nie sú najlukratívnejším typom škôl. Ja sa však stále snažím plniť úlohy čo najlepšie ako viem a takáto práca sa skutočne odrazí aj na vysvedčení. Priam neznášam, keď sa niekto niekoľko mesiacov ulieva a snaží sa byť v pozadí a nakoniec ide porovnávať svoje vysvedčenie s mojim. Moje je neporovnateľne lepšie, ale stálo ma neporovnateľne viac času, nervov a učenia.

Tretí ročník odboru „Pozemné staviteľstvo“ bol posledných pár mesiacov pre mňa veľmi náročný. Iste ste už počuli o „Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ),“ ktorá je súťažou pre talentovaných stredoškolákov, ktorí sú ochotní urobiť niečo viac vo svojom odbore. Chcel by som však výrazne upozorniť na to, že práca zaradená do SOČ v žiadnom prípade nie je referát prepísaný z internetu či encyklopédie, ako si to vysvetľujú na istom učilišti v Nitre, kde túto súťaž zjednodušene povedané dehonestujú a tým pádom sa do krajského kola nijaký ich trápny referát nedostane. Podstatou celej práce je vlastný nápad a prínos vášho projektu pre prax. V prvom i druhom ročníku som bol divákom na školských kolách, pričom v školskom roku 2008/2009 som narátal tri práce a v roku 2009/2010 iba dve práce. Oba roky, bola jedna z prác výnimočná a jedna nedoriešená a nedomyslená. V septembri minulého roku sa len v našej triede, teda jednej z piatich tretiackych tried, plánovali až tri práce. Netešila ma taká veľká konkurencia, ale stalo sa to, čo som predpokladal - obe práce boli skončené ešte pred začatím. Počítal som však s konkurenciou z iných tried.

Prácu do SOČ tvoria zväčša dvaja študenti, ja som na našom projekte s názvom „Lignum Domus“ pracoval so spolužiakom. Musím, však podotknúť, že tú náročnejšiu časť práce urobil on, netajím sa tým, že moje znalosti v oblasti staviteľstva sú redšie ako jeho. Pracoval nie len na jednotlivých výkresoch, vytvoril aj univerzálnu tabuľku posúdenia budovy z hľadiska tepelných strát objektu. Keďže modelárčina je moja parketa, na priestorovom kartónovom modeli nášho energeticky pasívneho domu som pracoval sám, taktiež som pracoval na sprievodnej správe, prezentácii, kótovaní a tiež na jednoduchej ekonomickej časti. V každom prípade nás tá práca vyšla na hodiny a hodiny času, ktoré si moji kolegovia ani nevedia prestaviť.

Dvadsať minút pravdy pri šlo na školskom kole. Celkovo bola v rámci školy hojná účasť, pretože súťažilo až 5 prác, Išlo o jednu učebnú pomôcku, náš projekt rodinného domu v rámci Pôdohospodárstva a životného prostredia a tri projekty v časti Stavebníctvo a interiérový dizajn. Nechcem sa vychvaľovať, pretože väčšie zásluhu má na práci práve spomínaný kolega, ale naša práca bola najlepšia nie len po technickej či ekologickej stránke, ale zároveň bola celkom dobrá aj moja ústna prezentácia a obhajoba. Avšak po toľkých týždňoch driny ma to ani neprekvapuje. 1. Apríla sa bude konať krajské kolo súťaže a tam sa rozhodne, ako sa práce umiestnia v rámci celého Nitrianskeho kraja.

Počas práce sme vynechávali množstvo vyučovacích hodín a bez učiteľov, ktorí nám pomáhali s prácou by sme veľa nezmohli, ale skutočne ma veľmi mrzí, keď niekto prehlási, že aj on chcel robiť SOČku, ale nemohol, pretože sme prácu už robili my (čo nie je pravda), a že budúci rok už robiť nebude, lebo už bude v štvrtom záverečnom roku. Takýto ľudia sú pre mňa (s prepáčením) sráči, ktorí síce nič nedokázali, ale majú veľké ústa. No aj takí musia žiť.

Na záver by som sa chcel ospravedlniť všetkým, ktorí museli trpieť túto internetovú stránku, ktorá nebola dlhý čas aktualizovaná, ale myslím, že som mal k tomu riadny dôvod a bude to ešte približne tri mesiace náročné, pretože si budem robiť autoškolu.